Domov | Linky | Guestbook | Články | Kniha dní | Download


Šamanský kruh

november/december 2003

 

Obsah

Na úvod
Posvätné háje

Posvätná bytosť Strom III.
Podstata učenia Dona Juana
Integrácia duchovného s každodenným

 

Na úvod

Milí čitatelia,

Po počiatočnom nadšení musím skonštatovať, že pôvodný zámer, urobiť zo Šamanského kruhu mesačník, bol príliš optimistický. Popri mojich pracovných a rodinných povinnostiach, popri organizovaní šamanských kurzov, mi už na zostavovanie časopisu neostáva toľko času, ako som pôvodne myslel. Ostal som pred dilemou: Buď zachovať mesačnú pravidelnosť za cenu „odfláknutia“ mojich editorských povinností alebo venovať každému číslu rovnakú pozornosť ako doteraz a obetovať mesačnú pravidelnosť. Rozhodol som sa, že vám chcem radšej predkladať len kvalitne pripravené čísla. Preto po októbrovom čísle prichádza ďalšie až v decembri. V minulosti vychádzal Šamanský kruh štyrikrát do roka, predpokladám, že na budúci rok by mohol vyjsť šesťkrát až osemkrát. Najbližšie číslo vyjde najneskôr koncom februára, toľko si trúfam sľúbiť. Zatiaľ sa môžete začítať do materiálov tohto, prakticky už predvianočného čísla.

Jedného vianočného zvyku sa dotýka hneď prvý príspevok o posvätných hájoch. Myslím, že podobne, ako autor príspevku Vlado Líška, to pociťujem aj ja. Relatívne mladý zvyk kúpiť vyrúbaný mladý stromček, obvešať ho ozdobami a po Vianociach ho vyhodiť do smetia, nie je v súlade s myslením pôvodných prírodných kultúr. Tieto kultúry si stromy hlboko vážili a nikdy by im nenapadlo takto ich kynožiť. Všetky šamanské kultúry mali jedno spoločné: ich príslušníci si brali z prírody len toľko, koľko nevyhnutne potrebovali. My sme príslušníci modernej civilizácie a sme zvyknutí na nadbytok.

A práve Vianoce máme spojené s nadbytkom najviac. Nakúpiť drahé darčeky, objesť sa až do prasknutia... Pri takomto plytvaní väčšine z nás ani nepríde na um pozastaviť sa nad vyhodeným mŕtvym stromom, ktorý predtým rástol v lese ako živá bytosť. Je niečo celkom iné, ak používame napríklad drevený nábytok. Aj šamanské kultúry usmrcovali živé bytosti. Ale usmrcovali ich preto, aby sa najedli, aby si mali čo obliecť, kde bývať. Alebo aby z nich urobili hudobný nástroj, ktorý im bude prinášať radosť. Ale nie ako dočasnú dekoráciu na pár dní. Práve v takomto prístupe vidím hlbokú neúctu k bytosti, ktorá musela zomrieť, aby som ju mohol na niečo použiť. Smrť bytosti na takýto účel sa mi vidí bezúčelná.

Marián Benka

mbenka@nextra.sk

 Späť na obsah

Posvätné háje

Posvätné háje boli charakteristickým kultovným miestom prírodného náboženstva. Háj predstavoval akúsi rezerváciu, v ktorej sa nesmelo nič lámať, trhať ani loviť. Priestor hája sa považoval za liečivý, chorí tu vešali na konáre ako obetu kúsky látok, časti odevov, prípadne ukladali pod stromy mince. Jadro hája tvorili staré duby. Stáli vo voľnom priestore, ohradené plotom. Do voľného priestoru nesmel vstúpiť nikto okrem kňaza, obetníkov alebo tých, ktorí v nebezpečí smrti hľadali azyl – toto právo nikomu nebolo odopreté. Priestor svätyne nesmel byť poškvrnený ani krvou nepriateľa. Na mnohých miestach týchto pohanských kultov vznikali neskoršie stavby kresťanských kostolov.

Slovo „chrám“ pôvodne znamenalo „háj“ a skutočne – či to boli Slovania, Germáni či Kelti – všetci uctievali svojich bohov v posvätných hájoch, tzv. nemethonoch. Traduje sa, že tam, kde dnes stojí Chrám sv. Víta, sa nachádzal posvätný háj slovanského boha Svantovíta. Kelti boli hlboko presvedčení, že všetky stromy majú dušu rovnako ako aj ľudia a ich miazga má rovnakú hodnotu ako ľudská krv.

Každým rokom sa nezmyselne vyrúbu tisíce stromov. Pestujú sa len preto, aby na Vianoce zahynuli. Tristo rokov starý zvyk vyrubovať vianočné stromy vznikol z nepochopenia symbolu stromu ako obrazu života. Predtým sa stromy na Vianoce uctievali a nie vyrubovali. Argumentovať to radosťou pre deti je krátkozraké, stačí si predstaviť ich budúcnosť bez lesov. Spomeňme si na našich predkov a ich úctu ku stromom vždy pred tým, ako nejaký strom zničíme.

Tak ako zmizli posvätné lesy z nášho územia, miznú dnes brazílske pralesy, kvôli pastvinám pre dobytok (americkým hamburgerom), alebo papieru pre telefónne zoznamy. Keď uvidíte mahagonový nábytok, spomeňte si, že na túto parádu padlo niekoľko akrov pralesa. Strom nám dáva život – vzduch, ktorý dýchame, plody... Nikoho neloví, aby prežil, nemá takmer žiadny odpad, len si ticho rastie a jediné, čo od nás žiada, je právo na vlastnú existenciu.

Vladimír Merlin Líška

Späť na obsah

Posvätná bytosť Strom III.

V tomto čísle Šamanského kruhu dokončíme cvičenia, zamerané na prácu s energiou. Nadviažeme cvičeniami, určenými na priame spojenie s vedomím Stromu či Lesa.

6. cvičenie:

Meditácia na Les

Meditovať nemusíte len tak, že sa sústredíte na objekt pred vami. Môžete sa stotožniť aj s niečím nesmierne rozsiahlym, čo vo vás evokuje nekonečnosť stvorenia. Takto môžete meditovať na oblohu, oceán alebo povedzme na les. V tomto prípade akoby sa vaše vedomie rozpínalo, strácajú sa obmedzenia vášho fyzického tela a vy sami sa stávate oblohou alebo lesom. Inými slovami: Uvedomujete si, že všetka tá Nekonečnosť nie je niečo od vás oddelené, vy sami ste jej súčasťou.

Keďže témou tejto knižky je Strom a Les ako spoločenstvo Stromov, vyberieme si ako objekt našej meditácie práve les – čím rozsiahlejší a menej poznačený civilizáciou, tým lepšie. Môžeme to robiť dvoma spôsobmi. Buď meditujeme uprostred lesa alebo vyjdeme na vysoký kopec či skalu a meditujeme na les pod sebou. Popíšeme si oba spôsoby.

6. A. Meditácia v lese

V prvom rade si musíte nájsť vhodné miesto uprostred lesa. Miesto, kde vás nikto nebude rušiť a zároveň budete cítiť, že práve tu dokážete nabrať najviac síl. Či už to bude miesto pri potoku, na čistinke alebo medzi stromami, malo by to byť miesto, ktoré vás osloví a vyvolá vo vás úžas. Môžete si tiež nájsť vhodný strom a sadnúť si k nemu tak, že sa o jeho kmeň budete opierať chrbtom (predtým ho samozrejme požiadate o dovolenie).

Sadnete si na mieste, ktoré ste si vybrali a začnite dýchať meditačným dychom (tak ako sa popisuje v cvičení 5.A.). Tentoraz však nezužujete svoju pozornosť na konkrétny objekt pred vami. Snažte sa svoje vedomie rozšíriť na celý les, ktorý vás obklopuje.

Predstavte si, že Les je obrovská živá bytosť a vy ste v jej útrobách. Bytosť a vy dýchate v jednom rytme. Keď sa nadychujete, nadychuje sa aj Les, keď vydychujete, Les vydychuje spolu s vami. S každým ďalším nádychom cíťte, že Les prúdi do vás a vy prúdite do Lesa. Stierajú sa hranice medzi vami a Lesom. Už nie ste cudzí človek, ktorý prišiel do lesa odinakiaľ. Ste prirodzená organická súčasť Lesa, patríte k nemu odjakživa.

Ak vám to pomôže, predstavujte si, že ste strom, krík alebo niektoré zviera. Potom nech sa vaše vedomie rozbehne do diaľky, mimo hranice vášho tela. Prejdite k predstave, že vy sami ste Les. Všetko, čo vás obklopuje, je vašou súčasťou. Vy ste Les a Les je vy. Ste súčasťou nekonečného Lesa a nekonečný Les sa prestiera vo vašom srdci.

Chvíľu meditujte na túto predstavu a potom si pomaly opäť uvedomujte hranice vášho tela. Opäť ste tu vy vo vašom tele, sediacom uprostred lesného porastu. Všimnite si, že sa teraz cítite inak ako pred meditáciou. Vychutnajte si tento pocit, snažte sa udržať si ho v sebe čo najdlhšie. Celkom dobrý nápad je ostať na tomto mieste a stráviť na ňom noc.

6. B. Meditácia nad lesom

V tomto prípade nemáte pri výbere miesta toľko možností. Musí to byť miesto vysoko na kopci s dobrým výhľadom – tak aby ste mali celý les takpovediac ako na dlani. Z takéhoto miesta sa vynikajúco medituje aj na oblohu, ale tým sa teraz nebudeme zaoberať.

Už vašu cestu na kopec sa snažte vnímať ako púť na posvätné miesto. Vrcholy vysokých kopcov, ktoré sa týčia nad krajinou, boli naozaj pre mnohé národy posvätné. Nemusíte o tom vedieť, ale možno práve na tom kopci, na ktorý vystupujete, vykonávala svoje posvätné obrady niektorá z kultúr, ktoré tu žili. Snažte sa teda stíšiť, zbytočne nerozprávať a vo svojom vnútri pociťovať úctu a pokoru.

Na vrchole si nájdite vhodné miesto, z ktorého máte výhľad na lesy, rozprestierajúce sa pod vami. Tam sa posaďte a začnite dýchať meditačným dychom. Voľne pritom prechádzajte zrakom po lesoch pod vami. Cíťte, že sedíte na brehu veľkého zeleného mora, ktoré sa rozlieva pod vašimi nohami. Toto more sa vlní v rytme vášho dychu. Vzdúva sa, keď sa nadychujete a ustupuje, keď vydychujete.

Po chvíli cíťte, že také isté zelené more sa vlní uprostred vášho srdca. Nekonečný zelený les sa prestiera vo vás i mimo vás, ste obklopený Lesom zvnútra i zvonku. Ste v Lese a Les je vo vás, splynuli ste do jedného celku. Chvíľu meditujte na túto predstavu. Potom sa pomaly vracajte späť a uvedomte si svoje telo, sediace na vrchole kopca.

Mimoriadne silným zážitkom je robiť toto cvičenie počas východu alebo západu slnka. Môžete napríklad prespať na kopci a cvičenie urobiť ráno pri brieždení alebo prísť za súmraku a prespať po cvičení. V každom prípade je vhodné stráviť na kopci viac času, či už pred cvičením alebo po ňom.

7. cvičenie:

Zjednotenie sa so Stromom

Doterajšie cvičenia vnímam ako prípravu na toto a všetky nasledujúce. Inými slovami: Cvičenia číslo 1. až 6. tvoria niečo ako prvý stupeň, v ktorom sa učíte vnímať energiu Stromov a Lesa. Učíte sa s ňou pracovať a využívať ju na svoje posilnenie. Až keď máte prvý stupeň dostatočne zvládnutý a  cítite v sebe viac vnútornej sily a energie, mali by ste pokračovať druhým stupňom.

V druhom stupni ide o aktívnu komunikáciu s vedomím Stromu a Lesa. Toto vedomie v sebe ukrýva obrovskú múdrosť. Môžete sa od neho dozvedieť dôležité veci o vás, vašom živote a vašom poslaní na tomto svete.

Zjednotiť sa so Stromom znamená splynúť s jeho vedomím. Aby ste to mohli dosiahnuť, mali by doslova splynúť vaše telo a kmeň stromu. Samozrejme, že navonok k niečomu takému nedôjde, avšak ak sa vám podarí toto cvičenie (nemusí sa podariť na prvý ani na druhý raz), zažijete pocit, akoby sa tak skutočne stalo.

Veľmi starostlivo si vyberte strom na toto cvičenie a dôkladne, radšej niekoľkokrát sa uistite, že skutočne súhlasí, aby ste sa s ním pokúsili zjednotiť. Veď pôjde o veľmi intímne a blízke spojenie. Ak máte čo len najmenšie pochybnosti, nájdite si radšej iný strom.

V prípade jednoznačného súhlasu pomaly a s úctou pristúpte k stromu. Je dobré, ak sa predtým vyzujete a pristupujete bosý. Sadnite si tesne k stromu, chrbtom sa opierajte o kmeň, kolená sú pokrčené a chodidlá sa celou plochou dotýkajú zeme.

Zatvorte oči a cíťte, ako váš chrbát vrastá do kmeňa stromu. Predstavte si, že vaša krv prúdi do stromu a do vás prúdi miazga zo stromu. Ste jeden prepojený organizmus, stromočlovek či človekostrom. Cíťte, že z vašich chodiel vyrážajú korene a vrastajú hlboko pod zem. Tam, do tajomných hlbín zeme, kde sú ukryté tisícročné tajomstvá. Vaše vedomie stúpa z hlavy do kmeňa stromu až vysoko do koruny a najvyšších konárov. Ste Strom. Rastiete na tomto mieste už dlhé roky. Ste spojením medzi Nebom a Zemou. Ste Ten, kto v sebe nesie múdrosť.

Teraz otvorte oči a rozhliadnite sa po okolitých Stromoch. Ste jedným z nich a ak sa toto cvičenie skutočne podarilo a vy ste dosiahli stav zjednotenia, môžu vás spontánne napadať myšlienky, ktoré akoby neboli z vašej hlavy. Môže ísť o informácie, ktoré pochádzajú od „vášho“ Stromu alebo od Stromov v jeho okolí. Možno sa vo vašom okolí udeje niečo nečakané – náhle zavanie vietor, pred vami prebehne jeleň alebo zo stromu rovno pred vás padne malá halúzka. Takéto znamenia by ste si mali zapamätať a neskôr doma porozmýšľať, aký majú vzťah k vášmu životu.

Toto cvičenie nie je vhodné na to, aby ste sami kládli vaše otázky. Veď teraz ste strom a ten sa nepýta, jednoducho existuje, zhromažďuje a rozdáva. Môžete sa však dozvedieť veci, na ktoré by ste sa ani nedokázali opýtať, ale sú pre vás životne dôležité. Akákoľvek myšlienka, obraz alebo vnem, prijatý v stave zjednotenia, môže byť dôležitý a treba si ho zapamätať. Možno vám v tej chvíli nebude dávať žiaden zmysel. Zmysel sa však môže objaviť neskôr, keď sa dostanete do inej životnej situácie.

Ak chcete, môžete oči opäť zavrieť a sledovať vnútorné obrazy, pocity či myšlienky, ktoré sa pred vami začnú odvíjať. Po čase postupne prerušte spojenie so Stromom, vráťte sa do svojho tela, vstaňte a z celého srdca sa poďakujte Stromu za to, že sa s vami podelil o svoj svet.

8. cvičenie:

Komunikácia so Stromom

V svojej základnej podobe sme už o komunikácii so Stromom hovorili. Keď žiadate Strom o súhlas a čakáte od neho odpoveď, prebieha komunikácia. Teraz však pôjde o niečo viac. Poprosíme Strom, aby nám poradil s našim problémom alebo sa ho opýtame, či nepotrebuje našu pomoc. Samozrejme, pomôcť si možno aj navzájom.

Ešte pred samotnou komunikáciou je vhodné, ak si so Stromom krátko vymeníte energiu alebo naň budete chvíľu meditovať (krátko sa budete venovať cvičeniu č. 3. alebo 5.). Stačí však, ak sa Stromu prihovoríte, tak ako v cvičení č. 1. Môžete sa ho vnútorne alebo aj nahlas opýtať, či sa s vami chce porozprávať. Ak pocítite súhlas Stromu, opýtajte sa na nejaký problém, ktorý trápi vás alebo niekoho z vašich blízkych. Ak je Strom ochotný a schopný odpovedať, odpoveď by mala prísť.

Odpoveďou môže byť výrazná myšlienka, zvuk alebo obraz, ktorý sa odrazu objaví vo vašej hlave. Môže ním byť aj nečakaná udalosť, ktorá sa stane vo vašom okolí. Zo stromu padne halúzka rovno k vašim nohám, kúsok od vás prebehne srnka... Možno sa vám zdá divné, že Strom odpovie „prebehnutím srnky“. Nezabúdajte však, že nekomunikujete s fyzickou rastlinou, ale s jej duchom, ktorý nemá hranice a vy ani netušíte, čo všetko dokáže ovplyvniť. V každom prípade, rozpoznať odpoveď Stromu nie je najmä pre začiatočníka jednoduché. Odpoveďou by mala byť myšlienaka či udalosť, ktorá vás nečakane zaujme, ktorá vo vás vyvolá silné vnútorné pocity (či už príjemné alebo nepríjemné).

Ak napríklad uvidíte padajúci list a rozplače vás to, mohla by to byť súčasť odpovede. Odpoveď sa totiž môže skladať aj z viacerých úkazov. Mohli by sme ich nazývať aj znameniami. Ak ste sa pýtali na váš problém, všetky znamenia by ste si mali zapamätať alebo zapísať, rozmýšľať o nich, meditovať na ne... Ak viete šamansky cestovať, môžete podniknúť šamanskú cestu a opýtať sa vašich spojencov na význam týchto znamení. Ak ste sa pýtali na problém iného človeka, povedzte mu všetko, čo by mohlo byť súčasťou odpovede. Nehovorte mu však, čo si o dotyčných znameniach myslíte. Interpretáciu nechajte na dotyčnom človeku. Je na ňom, aby o svojich znameniach rozmýšľal, meditoval na ne, pýtal sa na ne na šamanskej ceste...

Ak máte pocit, že odpoveď neprišla, opýtajte sa, čo máte urobiť, aby prišla. Možno vám Strom dá najavo, že odpoveď sa dozviete pri inom strome. Možno budete vnímať, že ide o strom v blízkom okolí, možno však hľadaním Stromu, ktorý vám dá odpoveď, strávite celý deň. Viac o takomto hľadaní sa dozviete pri cvičení č. 9. Možno vás Strom požiada, aby ste preňho najprv niečo urobili. Napríklad, aby ste mu zaspievali pieseň, priniesli mu trochu vody alebo niečo špeciálne, čo musíte v lese najprv nájsť (a opäť sme pri hľadaní – viac v cvičení č. 9.). Vy sami však môžete chodievať za Stromami, aby ste sa ich pýtali, čo pre ne môžete urobiť. Z materialistického pohľadu je takáto pomoc bezpredmetná, ale verte, stromy sú úžasne citlivé bytosti a vaša pozornosť pre ne veľa znamená.

Môže sa stať, že Strom vám daruje časť svojho fyzického tela (napríklad list, kúsok kôry, halúzku...). Dať vám ju môže ako súčasť odpovede, alebo ako odmenu za to, že ste mu pomohli. Alebo sa môže stať, že pôjdete po lese, nebudete myslieť na žiadne cvičenia. A napriek tomu vás nejaký strom osloví a ponúkne vám ako dar kúsok zo seba. Takýto dar potom môže slúžiť ako silový predmet. Vezmite si ho, dotýkajte sa ho, spojte sa s ním podobne, ako ste sa v predchádzajúcich cvičeniach spájali s celým stromom.

Skúste vycítiť, ako máte dotyčný predmet používať. Či ho nosiť pri sebe, mať ho položený doma na svojom oltáriku, alebo ho použiť pri výrobe nejakého iného predmetu. Mne napríklad nedávno jeden Strom podaroval halúzku, aby som z nej urobil paličku na bubon pre Vílu Silviu – moju manželku. Nedávno sme jej kúpili bubon bez paličky a mysleli sme, že paličku dokúpime neskôr. Ale ten Strom si myslel, že takto to bude lepšie. Myslím si to aj ja. Ak Strom sám daroval konárik a ja som z neho spravil paličku, táto palička bude v sebe niesť silu Stromu i silu mojej lásky. Bude to veľmi mocná palička.

(Dokončenie v budúcom čísle. V tomto čísle zároveň začne vychádzať Škola keltského šamanizmu.)

Marián Benka


Podstata učenia Dona Juana

Mnohí ľudia, ktorí sa zaoberajú šamanizmom, dôverne poznajú dielo Carlosa Castanedu, ktorý v svojich knihách predstavil západnej verejnosti učenie mexického Naguala, predstaviteľa toltéckej cesty dona Juana Matusa. O tom, či toltécka cesta je alebo nie je šamanizmus, sa dodnes vedú spory. Prečítajte si, čo o učení starých Toltékov píše jeden zo slovenských praktikantov tejto cesty, DreamingWolf.

 

Toltékovia sa vyhýbajú označovaniu svojej cesty za duchovný systém; toltécka cesta je totiž skôr spôsob života, vedúci k totálnemu oslobodeniu sa od všetkých sociálnych obmedzení a konvencií, a teda k slobode byť tým, kto v skutočnosti ako ľudské bytosti sme, a vnímať v celom rozsahu tejto tajuplnej kapacity.

Táto cesta býva niekedy označovaná aj ako šamanizmus, pretože existuje istá podobnosť medzi oboma systémami. Šamanizmus je metóda, umožňujúca jej praktikantom vstupovať do zmeneného stavu vedomia a sprístupňovať si tak „oddelenú skutočnosť“ (termín, zavedený Carlosom Castanedom) sveta silových zvierat, pomocných duchov, spojencov a iných bytostí, najčastejšie za účelom získania nejakej informácie dôležitej pre kmeňové spoločenstvo alebo za účelom liečenia. Ako prostriedok pre takýto vstup do zmeneného stavu vedomia a následné vykonanie tzv. „šamanskej cesty“ sa používajú rozličné rituály a pomôcky: monotónne bubnovanie, spev, tanec alebo požitie psychotropných rastlín.

Praktikanti toltéckej cesty takisto vstupujú do zmenených stavov vedomia a „oddelenej skutočnosti“, avšak nenájdete tu žiadne špeciálne rituály a takisto žiadne pomocné prostriedky, ako je tomu u šamanov. Odlišný je aj cieľ, resp. zámer pre vstup do „oddelenej skutočnosti“: je ním číre vnímanie.

Čo je teda podstatou učenia Toltékov?

Na túto otázku je možné odpovedať mnohorako, avšak pre náš účel vystačí, ak povieme, že v základoch tohto učenia leží cieľ spomenúť si na to, kto – ako ľudské bytosti – naozaj sme a na základe tohto uvedomenia zmeniť svoj život zo života púhych „fantómov“ na skutočných ľudí, ktorí sú celistvými bytosťami, uvedomujúcimi si tajuplnosť a magickosť tohoto a iných svetov a života ako takého.

Spomenutie si na seba ako celistvé bytosti značí, že človek, kráčajúci po tejto ceste, dospeje k plnému uvedomeniu si svojho plného potenciálu, neobmedzeného a neskresleného všeobecne akceptovanými konvenciami a presvedčeniami, ktoré z nás v skutočnosti robia otrokov a v konečnom dôsledku nešťastné bytosti, ktoré sa rodia, aby prežili svoj život viac-menej v utrpení a mizérii a napokon umreli, bez toho, aby vedeli, že existuje aj iná možnosť...

Na tomto mieste je potrebné uviesť jedno veľmi dôležité upozornenie pre tých, čo čítajú diela toltéckych autorov, najmä však knihy Carlosa Castanedu:

Je nesmiernou chybou a omylom, ktorý môže mať fatálne dôsledky, ak budú "praktikanti" toltéckych učení brať a chápať tieto učenia doslovne. Takmer nič z toho, čo je popísané a uvádzané o toltéckom systéme nie je také, aké sa na prvý pohľad zdá! Toltécke chápanie mnohých pojmov, ktorými je toto učenie popisované, je diametrálne odlišné od chápania bežných ľudí, zajatých popisom sociálneho rádu a jeho konsenzu...

Spomeňme deväť premís toltéckeho učenia:

1. Vesmír je nekonečné zoskupenie energetických polí, ktoré pripomínajú svetelné vlákna.

2. Tieto energetické polia, ktoré sa nazývajú emanácie Orla, vyžarujú zo zdroja nesmiernych proporcií, ktorý toltécki žreci nazvali Orol.

3. Ľudské bytosti sa tiež skladajú z nesmierneho počtu vlákien, ktoré pripomínajú energetické polia. Žreci vidia ľudské bytosti ako sveteľné vajíčka alebo sveteľné gule.

4. Malá časť svetelných vlákien, ktorá prechádza svetelným vajíčkom, je rozžiarená v jeho vnútri okolo miesta, ktoré sa javí ako škvrna jasnejšej žiari na povrchu svetelného vajíčka.

5. Vnímanie nastáva vtedy, keď energetické polia v tejto malej skupinke, obklopujúcej jasne žiariacu škvrnu, rozšíria svoje svetlo tak, aby osvetlilo identické energetické polia mimo vajíčka. Keďže pre vnímanie sú dostupné iba polia/vlákna energie, rozžiarené žiarivou škvrnou, nazýva sa táto škvrna „bodom, kde sa skladá, alebo zlučuje, vnímanie“, teda „zlučovací bod“.

6. Je možné pohybovať zlučovacím bodom po povrchu svetelného vajíčka z jeho pôvodnej, zvyčajnej polohy na akúkoľvek inú pozíciu. Žiara zlučovacieho bodu môže rozžiariť akékoľvek energetické vlákna/polia, s ktorými sa dostáva do kontaktu. Premiestnením do inej, novej pozície, dochádza k zažatiu nových vlákien energie, čím sa stávajú dostupnými pre vnímanie.

7. Ak človek pohne zlučovacím bodom dostatočne silno, umožní mu to vnímať celkom iný svet: komplexný, úplný a objektívny rovnako, ako ten, ktorý vnímame bežne.

8. Sila, ktorá spôsobuje to, že vnímame, sa nazýva Zámer. Nestávame sa vedomými, pretože vnímame, ale vnímame v dôsledku tlaku Zámeru.

9. Cieľom toltéckych čarodejov je dosiahnutie takého stavu totálneho uvedomenia, ktorý im umožní vnímať všetko, čo je dostupné ľudskému vnímaniu.

Každá ľudská bytosť vníma iba to, čo je od detstva naučená vnímať. Tlakom výchovy a vplyvom okolitej ľudskej spoločnosti, ktorá má zlučovací bod ustálený a pevne fixovaný približne na rovnakom mieste svetelného vajíčka, sa tak malé dieťa učí fixovať svoj zlučovací bod v rovnakej polohe. Bude teda vnímať to, čo všetci ostatní.

Šamani, jogíni, Toltékovia a všetci ostatní praktikanti duchovných techník sa, naopak, učia túto fixáciu narušiť a uvoľniť zlučovací bod k tomu, aby ho bolo možné posúvať, resp. pohybovať ním, do iných polôh a tak rozširovať vnímanie a uvedomovanie. Aby však bolo možné toto dosiahnuť, je potrebné mať k dispozícii dostatok voľnej a dostupnej energie, a práve k uvoľňovaniu a hromadeniu energie boli vyvinuté techniky a stratégie stopovania.

Ak je zlučovací bod pohnutý smerom do pravej strany vedomia, posilní sa tým racionalita človeka, ak sa zlučovacím bodom pohne do ľavej strany vedomia, vznikajú „mystické“ stavy. To, čo udržuje zlučovací bod v jeho bežnej polohe, je vnútorný rozhovor, ktorý v sebe vedieme, ktorým neustále, bez prestania popisujeme všetko, čo vnímame a prežívame. Vnútorný dialóg však pritom netvoria iba myšlienky, ako si mnohí bežne predstavujú, ale aj s nimi súvisiace emócie. Jediným obdobím u priemerného človeka, kedy sa zlučovací bod spontánne uvoľňuje zo svojej obvyklej polohy je spánok a snívanie, resp. okamihy krajnej fyzickej vyčerpanosti, opitosť, stavy drogovej opojenosti, ťažké telesné a duševné ochorenia a pod. Pre Toltékov je teda kľúčovým prostriedkom k vedomému, zámernému pohnutiu zlučovacieho bodu z jeho fixovanej polohy zastavenie vnútorného dialógu.

Prebraté z DreamingWolfovej webovej stránky

(dreamingwolf.host.sk)
Späť na obsah

 

Integrácia duchovného s každodenným

Americká šamanka Sheila Alexander Alich radí, ako zosúladiť náš každodenný a duchovný život. Jej postrehy sú natoľko univerzálne, že nemusia inšpirovať len ľudí, praktizujúcich šamanizmus.

 

Ako spájam moju duchovnú prácu s bežným životom? To je jedna z najčastejších otázok študentov, ktorí začínajú svoju duchovnú cestu. Na začiatku nie je ťažké vnímať bežný život oddelene od duchovnej práce, cvičení a tréningov. Z nášho pohľadu sú oddelené. Pochádzame z kultúry bez jasného duchovného základu a  integrácia sa môže zdať byť nesplniteľnou úlohou dokonca aj najpokročilejím študentom. Prísť na to, čo sa hodí do nového života, ktorý tvoríme, môže znamenať dlhý proces pochybností, chýb a pascí. Pozrime sa na dve najčastejšie pasce, s ktorými sa na začiatku svojej cesty študenti stretávajú.

Pasca 1: Oddelíte to a žijete dva životy. Keď začnete s učením, zdá sa, akoby ste žili dva životy. Od pondeka do piatku pracovný život a počas víkendových kurzov duchovný život. S tým je spojená existencia dvoch skupín pravidiel, dvoch skupín priateľov a dvoch skupín očakávaní. Na chvíľu to skutočne môže plniť svoj účel, kým vyskúšate nové cesty, ku ktorým možno nemusíte byť pripravený sa zaviazať. Avšak, pokiaľ v tomto postoji zostanete príliš dlho, môže sa stať pascou, z ktorej je ťažké sa dostať. Časom môžete získať horu informácií, techník a cvičení, ktoré sa nestanú vašou súčasťou. V najhoršom prípade, ak v takomto živote pokračujete, budete cítiť, že sa musíte rozhodnúť medzi bežným a duchovným životom, s výsledkom, že jeden z nich musíte opustiť.

Pasca 2: Spojte oba životy a čo sa nehodí, vyhoďte. Integrácia nie je o zmiešavaní duchovného a bežného života. Existuje priestor a čas vhodný pre cvičenia a duchovnú prácu a priestor a čas pre vedenie auta. Na začiatku skoro určite zlyháte, ak sa budete nútiť do duchovných cvičení uprostred pracovného dňa, práve tak, ako sa budete cítiť stresovaní prácou v kancelárii počas duchovného rituálu.

Pamätajte si, že treba ísť pomaly a nedovoľte, aby vás a vašu komunitu premohlo nadšenie pre novú metódu alebo techniku. Je zdravé mať priateľov, ktorí zdieľajú vaše duchovné názory a priateľov, ktorí s vami vždy nesúhlasia a ktorí môžu ísť inou cestou. Trvať na tom, aby každý okolo vás veril v to, čo vy, môže byť pascou. Integrácia nie je presviedčanie okolitého sveta o tom, že ste sa zmenili. Ak ste integrovali to, čo ste sa naučili, prestanete o tom rozmýšľať –  stane sa to vašou súčasťou.

Ak teda aj oddelenie aj spájanie duchovného a bežného života môže viesť k pascám, ako sa z nich dostať? Práca integrácie je pomalý proces, vyžduje každodennú prácu a cvičenie. Tu sú niektoré cvičenia a techniky, ktoré odovzdávam svojim študentom, keď začínajú:

Uvedomujte si svoj zámer. Poznám jednu zenovú múdrosť, ktorá hovorí, že bez zámeru je každá úloha našim najväčším problémom, so zámerom žiadne problémy neexistujú. Pripomínam študentom, aby sa vracali k svojmu zámeru. Pýtajte sa sami seba: Čo chcem? Čo je mojím hlavným cieľom? Záujem, cieľ a zámer nás udržiava v správnom smere a vedie nás v ťažkých časoch.

Skúste sa každý deň uzemňovať, čím praktickejšie a čím viac fyzicky založené to bude, tým lepšie. Či už je to chôdza, práca v záhradke, domáce práce, hra s vaším domácim zvieratkom, sedenie v prírode, denné uzemnenie je nevyhnutné pre vyváženie  a integráciu duchovnej práce.

Pridajte raz za týždeň očistné cvičenie. Mnoho nerovnováh mysle, tela a srdca si spôsobujeme tým, že sa držíme minulosti a nevieme sa zbaviť starých vecí.

Keďže pracujeme, učíme sa, meníme sa a rastieme, už nám nevyhovujú staré spôsoby. Potrebujeme spôsob, akým tieto veci spoznať, uvoľniť ich a pokračovať v ceste. Tu odporúčam prácu so živlami. Hoci aj niečo také jednoduché, ako je sadnúť si a napísať, čoho sa chcete zbaviť a uvoľniť to do zeme alebo do ohňa. Toto môže veľmi uvoľniť vašu energiu a ducha.

Naučte sa vedome dýchať. Dokonca aj päť minút denne, počas ktorých nerobíte nič iné, len sledujete svoj dych, môže pomôcť. Ubezpečte sa, že sa celý váš hrudník a brucho pri každom nádychu pohnú, ale nenúťe sa do toho.

Nebojte sa používať, čo sa naučíte. Skúšajte rôzne metódy, nájdite, čo vám vyhovuje a pri tom zostaňte. Nie je dôležité mať tucty cvičení. Vypočula som mnoho študentov, ako kritizujú metódu, ktorú ešte ani nevyskúšali. Nespadnite do tejto pasce.

Doprajte si čas. Toto je pravdepodobne najťažšia, ale najdôležitejšia vec, ktorú musíte urobiť. Ak máte problém s integrovaním, možno robíte príliš mnoho vecí naraz. Uvedomte si, že vaša myseľ pracuje rýchlo a ľahko môže svojimi požiadavkami preťažiť srdce a telo. Odporúčam, aby sa študenti neučili novú techniku, kým nevyhlásia tie, s ktorými pracujú, za svoju súčasť.

Nechajte seba aj iných ísť svojím vlastným tempom. Duchovná práca nie je súťaž, ale niekedy ju takou robíme. Pamätajte, že pracujete na dlhodobých zmenách a že každý sa k nim dostáva vlastným tempom.

Nedovoľte, aby vás odradil nedostatok nadšenia z vašej práce. Raz som išla za svojou učiteľkou s niečím, čo som považovala za veľký problém. Povedala som jej, že duchovné cvičenia sa pre mňa stávajú obyčajnými a už si nevyžadujú toľko premýšľania ani úsilia. Nie že by boli nudné, ale už o nich vôbec nerozmýšľam. Verte, myslela som si, že robím niečo zlé! Moja učiteľka sa na mňa pozrela, položila mi pár otázok a potom povedala: „Dobre. Konečne sa stávajú tvojou súčasťou“.

Ranné cvičenie

Pozdrav slnku

Náš prvý ranný rituál pochádza z kmeňa Navajov. Na koniec som pridala časť pre ľudí zo západu. Každé ráno, keď vstanete, otočte sa tvárou k východu – je dobré robiť tento rituál vonku, ale nie je to nevyhnutné. Ponúknite slnku trochu obilninového pokrmu (kúsok chleba, kukuričnej placky, obilninovej kaše...). Teraz môžete ponúknuť svoje prosby a modlitby a poprosiť o pomoc, ktorú možno potrebujete, najmä ak máte pred sebou náročné úlohy. Možno chcete venovať pár minút modlitbám vďačnosti za to, čo máte a v čom sa vám v živote darí. Tento ranný rituál nám nielen pripomína, že sme časťou niečoho väčšieho ako sme my sami, ale nám tiež pomáha začať deň uvedomením si toho, čo máme, namiesto toho, čo nám chýba, a toho, čo ešte máme získať.

Dychové cvičenia

Matkin dych

Toto je veľmi jednoduché dychové cvičenie, ktoré odporúčam pre lepšie sústredenie sa a uzemnenie, ak sa cítite nevyrovnaný. Začnite nádychom trvajúcim, kým v duchu napočítate do sedem. Keď ste sa nadýchli, zadržte dych na jednu dobu. Vydychujte opäť do sedem dôb a zadržte dych na jednu. 7-1-7-1. V takomto dýchaní pokračujte tak dlho, ako je to potrebné. Odporúčam cvičiť tento dych denne pár minút, až kým sa pre vás nestane prirodzeným.

Som tu, som doma

Ďalšie veľmi jednoduché dychové cvičenie, ktoré vám pomôže vrátiť sa k sebe, najmä v prípadoch, keď ste vystresovaní. Môžete ho cvičiť kdekoľvek. Nadychujte sa počas slov „Som tu“, s výdychom hovorte „Som doma“.

Z web stránky www.foxfireinstitute.com

preložila Víla Silvia
Späť na obsah

Späť na články